KWBT Pezinská Baba 11.- 12. august 2007

Kopec.

Preteky do vrchu sa jazdia na kopcoch, viem, preto názov článku nikoho nezaskočí. Ale nie je kopec ako kopec. Dlhá, široká, bezpečná trať na Pezinskej Babe je jednou z najkrajších tratí v Európe. Kopec s veľkým k na začiatku. Solitér. Ísť pomalšie vás prinúti len strata adhézie, alebo chýbajúci výkon a nie žiadne nebezpečné zákruty s „bezpečnostnou zónou“, ktorú tvoria storočné stromy, alebo rozbitý asfalt. Štart, rýchla úvodná časť, technický stred. Rýchly a technický záver. Cieľ. Krása. Čistá radosť.

Depo pri štarte a aj za cieľom, ktorých rozlohu s úcty k moravským usporiadateľom radšej neuvediem, nadmieru postačuje všetkým požiadavkám. Každý organizátor vychádza z toho čo má. Potom už je len na ňom a jeho ľuďoch ako preteky dopadnú.
 

Pri týchto pretekoch žiaden jazdec neočakával ( po skúsenostiach z Partizánskeho) improvizácie zo strany organizácie, ale mýlil sa. Sobotné ranné preberanie zdržalo časomieru a tak sa štart posunul o hodinku, na čo si už pomaly zvykáme. No hrdinský spôsob boja s časom, ktorý nasledoval nedopadol dobre. Druhá tréningová jazda zostala, ale na druhú ostrú pre dablérov a skupinu E čas nezostal. A tak všetci jazdci boli v sobotu hodnotení len na základe prvej ostrej jazdy.

V nedeľu sme všetci dúfali, že pôjdeme 2 + 2 jazdy, ale Mirkovo: Nestartujem, stojíme! a ospravedlňujúco-zúfalý pohľad bolo počuť a vidieť akosi často. Dokonca mám pocit, že niekto si nechodí zajazdiť, ale skúšať pevnosť prevodovky a zaolejovať ostatným jazdcom trať. A tak bol druhý tréning zrušený a ostré jazdy prebiehali bez časového tlaku.

Aj traťáci boli zaujímaví, niektorí nevedeli na čo majú vlajku a vysielačku, a niektoré, že ten hasičák ani neudvihnú a niekto si aj zdriemol... Ako by sa tvárili pri pohľade na otvorenú zlomeninu stehenej kosti, horiace auto a z poza zákruty by sa na nich rútilo ďalšie, to sa radšej nechce nikto predstaviť. Krupinský traťáci nám ukázali, že to vedia a nikto sa im na Slovensku ani nesnaží vyrovnať.

Všetko dobre dopadlo a aj avizovaný dážď  začal, až keď preteky skončili. Výkon komentátora nemožno označiť inak ako profesionálny, neunikol mu žiaden čas a o všetkých povedal všetko. Ak by som sa rozhodoval, či ešte raz Baba, bez váhania vravím áno, aj zajtra.

Kritika organizácie podujatia je dobre mienená. Všetci chceme, aby sa to už neopakovalo a nič sa nepodcenilo. Skôr ako nás k vážnym rozhodnutiam prinútia vážne dôvody.

Uvidíme, už o dva týždne na úryvku zo slávnej trate Ecce homo.

MŠ

Juraj Majerník, Saxo VTS




Milánko Gáborík, Saxo VTS




Jozef Radič, Mitsubishi GT3000




Gustáv Miškeje, BMW E30 325i