KW Bergcup 2006 Kopec Krúžok , 3.-4.jún

V kalendári jún a v Levoči november. Tak by sa v krátkosti dalo charakterizovať počasie 3. - 4. júna v Levoči, kde pokračoval prvý ročník amatérskych pretekov automobilov do vrchu KW Berg Cup 2006.

V piatok nás Levoča privítala vytrvalým dažďom a nízkymi teplotami. Tatry boli na dohľad a chlad a dážď sme mali  „v priamom prenose“. Registrácie prebiehali, ale pohľad do depa jasne naznačoval, že vzdialenosť a počasie zohrajú významnú rolu v obsadenosti týchto pretekov. Tieto predpoklady nakoniec dostali reálne rozmery - v sobotu sa na štart postavilo 62 a v nedeľu len 52 pretekárov.

Štart pretekov bol v obci Vyšné Repaše. V obci, kde žije len niekoľko desiatok obyvateľov, boli preteky miestnou atrakciou. Diváci boli veľmi vďační a ich odhodlanie sledovať premočení do poslednej nitky prejazdy zákrutami v takom nečase bolo neuveriteľné. Spotreba čaju a „ohnivej vody“ bola celkom určite najväčšia z doteraz usporiadaných pretekov. Treba len pripomenúť, že účastníci pretekov pili samozrejme len ten čaj a iné teplé nápoje :-). Usporiadatelia sa snažili napriek nehostinnému počasiu preteky pripraviť čo najlepšie. Dnes už vieme, že sa im to nie celkom podarilo – absencia toaliet, nedôstojné poháre a sobotné nevyhlásenie najrýchlejších v celkom poradí mierne poškodili celkový dojem.

Trať v dĺžke 2600m bola pomerne členitá a technická, ale napriek tomu veľmi rýchla, o čom svedčia priemerné rýchlosti v cieli pretekov. V sobotu ráno sa počasie ako-tak umúdrilo a preteky sa šli na suchu. Záľudnosť miestneho tvrdého a klzkého asfaltu pocítil takmer každý pretekár. Len málokto neskončil v hodinách, či už v rannom tréningu alebo poobede v jazdách, ktoré rozhodovali o umiestnení. V celkovom poradí si najlepšie počínal T. Bek , J. Čermák a neuveriteľné bolo tretie miesto Petra Pála na Saxe, ktorý súťaží v triede N 1600. Výborne si počínal na trati aj Karol Drgoň, keď svoju Felíciu dostal do cieľa ako tretí najrýchlejší v triede N 1400. Slovenskou záležitosťou boli „sériové“ tisícšesťstovky, kde za P. Pálom skončil Vlasto Sedláček ako druhý a M. Čambal ako tretí. Antonín Daniel nenechal nikoho na pochybách, že to s celkovým prvenstvom myslí vážne a vyhral vo svojej kategórii dvojlitrov. Naši chalani bojovali statočne a štvté miesto P. Vahančíka a piate T. Tupého naznačujú, že to českí kolegovia nebudú mať ľahké ani v triede N 2000. Honda s nápisom Shark Racing N. Potheho bola najrýchlejšia, aj keď jej na zadný nárazník dýchala M3 N. Kováčika.

Po slávnostnom vyhlásení výsledkov sa väčšina účastníkov rozpŕchla do hotelov, penziónov a ubytovní za teplou sprchou. Po celodennej zime to bola vítaná odmena pre každého.

V nedeľu sme sa zobudili do daždivého dňa. Ráno sa teda prezúvalo na mokré pneumatiky, niektorí sa pod rizikom nehody, prípadne poškodenia svojich áut rozhodli v pretekoch radšej neštartovať. Dážď  však už našťastie nebol taký vytrvalíý ako v piatok, ale podmienky aj tak neboli pre pretekanie ideálne. V priebehu dňa sa to trošku zlepšilo a druhé merané jazdy sa už jazdili na čiastočne suchom asfalte. Fantisticky tieto podmienky využil Peter Vahančík. Jeho dieslový Leon Cupra má pohon 4x4, čo v daných podmienkach bola výraznou výhodou. Kedže Peťo je na svoj vek už pomerne skúsený jazdec, túto hodenú rukavicu neodmietol a všetkým v kat. N 2000 „vypálil rybník“. Kategória dvojlitrov je najobsadzovanejšou kategóriou a doteraz bola doménou našich českých kamarátov. Práve preto je jeho víťazstvo ešte pôsobivejšie. O kategóriu vyššie znovu spolu bok po boku bojovali N. Pothe a N. Kováčik a aj tentokrát bol Norbi o niečo rýchlejší a s dvomi víťazstvami mu cesta domov určite ubiehala rýchlejšie než ostatným. V N 1600 doplatil P. Pál na nečakané znečistenie trate v prvom vracáku, v ktorom dostal hodiny a stratil príliš veľa času. Svoje sobotňajšie fantastické celkové tretie miesto tak nezopakoval a prepadol sa až na priečku č.37. Petrove zaváhanie využil Vlasto Sedláček a vystúpil na najvyššiu priečku.Tretie miesto zo soboty zopakoval M. Čambal.

Preteky sa skončili. Posúdenie toho, aké boli, necháme na účastníkov samotných. Počasie si nevyberieme a snahu organizátorov im vytknúť nemôžeme. Jedinou dôraznejšou pripomienkou je možnosť posunúť štart o niekoľko desiatok metrov ďalej. Rozbitý asfalt a prejazd cez mostík, kde autá dostávali neskutočnú ranu do podvozku bol na preteky úplne nevhodný. Štart až za týmto miestom by bol pre autá aj nervy pretekárov milosrdnejší.