6 hours Le Most

Autodrom Most privítal dňa 14. augusta 2008 účastníkov druhého tohtoročného podujatia amatérskych vytrvalostných pretekov na okruhoch. Na miestnom okruhu bola naplánovaná 6 hodinovka a my sme boli pri tom ako aktívni účastníci.

Bratislavský Car Zone Racing Team v zložení Roland Sikhart, Branislav Bučko a Miki Čambal za volantom, a mechanici Miki Borovský a Zolo Szikhart, sa prišiel najmä učiť, "rozkukať sa" a nazbierať prvé skúsenosti. Vo vytrvalostných pretekoch často rozhoduje taktika, lebo autá dostanú mimoriadne zabrať a preto sa často všetky ambície končia poruchami. Dôležitými okamihmi sú tankovanie a výmeny jazdcov. Nemenej dôležitou súčasťou pretekov je i férové púšťanie rýchlejších áut.

Ale vráťme sa na začiatok. Roland prišiel s myšlienkou účasti a prehováral nás asi 0,000003 sekundy. Začali sme študovať propozície a nakupovať potrebné diely (brzdy a brzdové platničky, pneumatiky s Ečkom lebo sliky nie sú povolené a ďalšie nevyhnutné veci).

V stredu 13. augusta sme sa premiestnili po 450km dlhej ceste do Mostu na technické preberanie auta a aj samotných jazdcov. Noc na hoteli bola jednou z najdlhších, kvôli veľkému očakávaniu nasledujúceho dňa.

Skoré raňajky o 7h ráno a presun na 3km vzdialený okruh. Začali sme okamžite vybaľovať a pripravovať auto. Po prechádzke po boxoch a priľahlých parkoviskách sme vôbec nemali dojem, že sme na amatérskych pretekoch. Lepším výrazom by bolo nelicencované. Caterham, Lotus, M3 - to boli najčastejšie autá v boxoch.

Pomaly sa blížil čas zoradenia áut pred štartom a ja som dostal úlohu preteky rozbehnúť. Autá boli zoradené do 4 divízií podľa objemu motora. Štartové pozície sa losovali na rozprave pred pretekom a na čelo celkom logicky dali najsilnejšie autá. My s našou 1,6tkou sme boli na konci štartového pola. Samotný štart sa uskutočnil jedným zavádzacím kolom a následným letmým štartom.

Plný rôznych pocitov som štart jemne zaspal a hneď stratil dobrých 50m a v hlave myšlienky, že toto nebude dobré a že na plecia sme si zobrali viac než zvládneme. Tieto myšlienky má trápili po prvé brzdenie. Mechanik Miki mi dal za úlohu brzdy zabehnúť keďže boli úplne nové. V zavádzacom kole som sa o to snažil, ale prvé brzdenie bolo veľmi zlé a auto som brzdil aj za pomoci prevodovky. Potom už bolo všetko v poriadku a ja som sa vydal na stíhaciu jazdu za zbytkom pola. V priebehu niekoľkých zákrut som sa dotiahol a v druhom kole som už prebiehal svoje prvé auto v živote na oficiálnych okruhových pretekoch.

Neskôr sa ukázalo, že motoricky majú naši súperi autá pripravené lepšie a na rovinkách a výjazdoch sme pomerne citeľne strácali na väčšinu áut. Naše auto ale mimoriadne dobre zvládalo zákruty, ktorých je v Moste dostatok a tak sme cítili, že sme konkurencie schopní a nie sme len veľkou prekážkou pre rýchlejšie autá.

Na porade sme sa dohodli, že auto nebudeme trápiť a teda nebudeme motor vytáčať až do obmedzovača, ale budeme radiť skôr, aby motor vydržal a my sme zostali na trati čo najdlhšie.

Po približne 30minútach na okruhu som sa rozhodol pre prvú výmenu a zamieril som do boxov. Predsa len sme nevedeli ako dlho auto vydrží a tak nemalo význam, aby som odjazdil viac času, ale dal príležitosť zajazdiť si aj ďalším kolegom z teamu. Takže chalanom som dal signál a zamieril do boxov. Braňo sa navliekol do kombinézy, nasadil si helmu a rukavice.

Pri zastávke prebehla rýchla kontrola tlaku v pneumatikách, výmena jazdcov a Braňo vyrazil na okruh. Na naše nemilé prekvapenie zostala pod autom olejová kaluž. Pochmúrne myšlienky boli vidieť na výraze každého z nás. Zavolali sme Braňa do boxov, otvorili kapotu a zistili že olej je úplne všade. Bolo ale na prvý pohľad jasné, že to tieklo cez horné odvetranie kľuky. Mechanici to rýchlo zablendovali, motorový priestor sme vyčistili, aby sme neskôr videli, či olej ďalej uniká. Braňo vyrazil v ústrety ďalším kilometrom a kontroloval najmä tlak oleja a teplotu vody. Keďže sa všetko javilo byť v poriadku, odkrútil si zhruba 40min a vrátil sa na výmenu. Rada bola na už pripravenom Rolandovi.

Opäť rýchla kontrola motora, pneumatík a platničiek a Roland sa tiež vydal smerom k jednému z najväčších zážitkov, ktorý sa v aute dá zažiť. Približne 35 áut na jednom okruhu - preteká sa na plno, ale férovo. Má to svoju neoceniteľnú atmosféru, ktorú si uvedomujete každým pridaním, každým brzdením. Ono to však na vás doľahne až keď vystúpite totálne vyčerpaný a premočený do poslednej nitky z auta.

Autíčko nás poslúchalo a tak sme si stále viac zvykali na okruh a najmä na samotné pretekanie.

Ako team sme prišli bez ambícií na umiestnenie a toho sme sa držali. Pri výmenách sme sa nikam neponáhľali, ale veľa času sme stratili pri tankovaní, ktoré bolo povinné na čerpacej stanici priamo na okruhu.

Po približne 4 hodinách sme menili predné pneumatiky a aj to najmä kvôli ich prehrievaniu. Spotreba pneumatík nás príjemne prekvapila, lebo zadné vydržali celých 6 hodín a predné sme menili len raz. Mali sme pripravené 3 kompletné sady.  Brzdy tiež vydržali až do konca bez výmeny.

Úplne nenápadne som vlastne prezradil, že sa nám podarilo doviesť auto do cieľa po 6 hodinách, čo nikto z nás na začiatku nečakal. V týchto pretekoch je výhodou, že klasifikovaný je každý team, aj keď odstúpi pre poruchu. Započíta sa im počet aktuálne odjazdených kôl.

Preteky na okruhu majú svoje obrovské čaro a v novembri je v Moste 9hodinovka. Zostali nám pneumatiky, ušetrili sme aj brzdy a tak máme v hlave myšlienky na účasť. Až čas ukáže či sa do Mostu vrátime, ale už dnes vieme, že máme zážitky na celý život.